Na huby v Londýne - žiadny problém, pokojne aj v papučiach.

Autor: Peter Treščák | 22.10.2013 o 22:44 | (upravené 23.10.2013 o 19:17) Karma článku: 7,36 | Prečítané:  330x

Približne pred dvoma rokmi som s kamarátmi sedel v jednej bratislavskej krčme, kde sme debatovali o mojom životnom rozhodnutí odísť do Británie. Vtedy sa ma niekto opýtal, čo tam budem robiť vo voľnom čase. Povedal som im, že by som rád spomalil a venoval sa zanedbaným radostiam ako je rybárstvo a chodenie na huby. Nato sa ozval Pišta a s úškrnom na tvári mi povedal, že z toho rýchlo vytriezviem.

Aby ten svoj postoj vysvetlil, rozpovedal nám príbeh Českoslováka slúžiaceho v RAF. Ten mal počas vojny v dobrom úmysle nazbierať huby, z ktorých pripravil praženicu pre celú základňu. Anglický veliteľ však vnímal jeho počin úplne ináč a chcel vojaka postaviť pred súd za sabotáž, ktorej sa mal dopustiť tým, že sa posádku pokúsil otráviť hubami. Veliteľa museli dlho presviedčať, že tá praženica nie je jedovatá a že u nás doma je to vlastne delikatesa. Napriek tomu, že Čechoslovákom nakoniec uveril, dal praženicu aj tak vyhodiť a s ňou aj všetko, čo prišlo s týmto jedlom do kontaktu vrátane nového hrnca.

Svoj prvý sen o návrate k rybačke som si splnil hneď po príchode do Británie. Bol som prekvapený, ako jednoducho sa to dá zabezpečiť. Stačí, ak zájdete na poštu, zaplatíte poplatok a vydajú vám povolenie. Ak chytáte v mori, nie je potrebné ani to. Z hubárčením to však také jednoduché nebolo. Keďže Británia je krajina, kde si ctia zákony a rešpektujú súkromné vlastníctvo, rozhodol som sa, že si čo to o hubárčení najprv pozriem na internete, aby som sa vyhol prípadným komplikáciám. A tak som zagooglil ”mushroom picking and foraging in UK” a začal som študovať. Už po prvých čítaniach sa ma zmocnila zvláštna predtucha a na čelo mi vystúpil studený pot. The Guardian, inak seriózne medium, priniesol článok, v ktorom autor popisuje, aké je zábavné chodiť do lesa na huby. Len tak mimochodom medzi riadkami autor článku spomenie, že sa už nimi priotrávil a že mu transplantovali obličku. Ďalší článok popisoval, ako známy britský spisovateľ priotrávil celú svoju rodinu jedovatým pavúčinovcom. Spisovateľ sa vybral na huby potom, čo si v televízii pozrel kulinársky program o jedlách z húb. Bez akýchkoľvek skúsenosti sa vybral na dubáky, ktoré si pomýlil s jedovatým pavúčinovcom. Aj keď všetci toto nechcené dobrodružstvo prežili, trom členom rodiny museli transplantovať obličky. Pochmúrnych článkov o otravách bolo nepreberné množstvo, a tak som sa rozhodol nájsť niečo praktickejšie. Popri ďaľšom hľadaní som narazil na niečo ako odbornú príručku pre hubárov začiatočníkov. V príručke radia huby zbierať výhradne v latexových rukaviciach, každý druh vkladať do samostatnej tašky. Po nazbieraní máte navštíviť mykológa, ktorý vám poradí, ktoré z nich sú jedlé. Viem, že v tomto momente mnohí z vás svoj slovenský naturel neudržali a v duchu si hovoria, akí sú tí Angličania hlupáci. Osobne si to vôbec nemyslím, jednoducho som rýchlo pochopil, že hubárčenie nie je súčasťou ich inak bohatých kultúrnych tradícií. V danom momente mi napadlo, že presne to môže byť výhodou na mojej strane.

Je koniec októbra a slovenské lesy križujú kmene zberačov všetkých vekových a sociálnych skupín či národností za účelom nahromadiť čo najviac húb. Tí, ktorým sa nechce, alebo jednoducho nestíhajú, zavítajú na Miletičku aby si tam od Záhorákov kúpili zopár dubákov za pekelne premrštené ceny. Aj vo mne sa ozvalo volanie, a tak sa s celou rodinou vyberám do lesa. Hneď, ako tu vstúpite do lesa, očarí vás svojou pestrosťou. Nájdete v ňom všetko, od majestátnych dubov, niekde dokonca sekvoje. Cestou si môžete natrhať aj bôbkový list. Kvôli výdatným zrážkam, na ktoré si tu snáď asi žiaden Slovák nezvykol, je všade navôkol mach, všetko je takmer oči kľajúco zelené. Veľmi rýchlo pochopíte, prečo sa v Británii narodilo toľko významných spisovateľov fantasy literatúry a prečo sa tu štúdiom lesných víl zaoberajú ”ozajstní odborníci”. Napriek tomu, že bol vrchol sezóny, sme ani po hodine žiadne jedlé hríby nenašli. Deti sa radovali z tých nejedlých, ktorých tam bolo nepreberné množstvo. Dávali im rôzne názvy ako pichľavec, škarediak, kráľovnina koruna či modrinka. Napriek tomu, že sme si túru niekoľkokrát zopakovali, na rôznych miestach úspech bol ďaleko od očakávania.

SAM_0164.JPG

Kráľovnina koruna

SAM_0192.JPG

Pichľavec

SAM_0200.JPG

Pán Červenák a pani Modrinka

SAM_0268.JPG

Zlatozub

SAM_0275.JPG

Kde sa vzal, tu sa vzal, v strede lesa domček stál. Anglicka verzia perníkovej chalúpky.

Keď som po čase na hríby takmer zabudol, pozval ma môj maďarský kamarát k nemu domov na kávu. Pišta býva v okrajovej štvrti Londýna v blízkosti mestského parku. Keďže som vôbec nemal chuť s ním lamentovať o degradácii demokracie a celkovo úbohých pomerov v našich krajinách, snažil som sa odkloniť debatu na niečo pozitívnejšie. Keď som mu povedal o svojich útrapách s hubárčením, úprimne sa rozosmial a povedal mi, že ma hneď teraz zoberie na hubačku, na ktorú len tak nezabudnem. Keď som neochotne odpovedal, že na to nie som oblečený a že som tak trochu v časovej tiesni, začal sa opäť hlasito smiať. Keď mi povedal, že si vystačíme papučami a že si so sebou môžem vziať aj tu šálku s kávou, bol som v rozpakoch a začínal som pochybovať o svojej aj jeho angličtine. O chvíľu sme však boli v jeho záhrade, kde priamo v záhone ruží vykukalo spod trávy množstvo suchohríbov. Po chvíli som ich videl všade, aj priamo pri ceste a na vyvýšenine pod stromami sa na mňa usmievalo plno červenákov. Keď som o tom rozprával ďalším Slovákom, opäť sa len zabávali. Opísali mi rovnaké skúsenosti z ďalších Londýnskych parkov, kde sa dá nazbierať naozaj pestrá paleta hríbov. Ak neveríte, tu je jedno zaujímavé video.

DSCN03kjhkihlkh.jpg

Záhrada u Pištu

Briti sú veľmi tolerantný národ, ktorý sa veľmi ochotne učí novým veciam, priam by som povedal, že ich s radosťou vyhľadávajú. Dlho som premýšľal, prečo sa tu na ľudí zbierajúcich hríby pozerajú ako na niečo naozaj nezvyčajné, keď ináč chlapik s bradou v červených topánkach na vysokom opätku tu nevzbudí rozruch ani vo vidieckom prostredí. Jedno z vysvetlení, ktoré osobne považujem za najracionálnejšie, je obava ľudí, či zberač vie, čo robí a či sa svojím úlovkom neotrávi. Hubárčeniu tu neprospieva ani to, že stránky miestnych novín zapĺňajú aj príbehy o užívateľoch tzv. ”Magic moshroom”, ktorí v týchto hubách nachádzajú lacnú náhradu predávaných psychotropných látok.

To je úplne protichodné k tomu čo môžeme vidieť doma na Slovensku či v susednom Česku. Hubárčenie je u nás určite jedným z najpopulárnejších, aktívne praktizovaných športov. Hríby boli v minulosti považované za mäso chudobných a za ich masovou popularitou zrejme stojí množstvo hladomorov spôsobených neúrodami, živelnými pohromami, či množstvom vojen, ktoré sa naším územím prehnali. Vo Francúzsku hubárčenie určite nedosahuje úroveň popularity Slovenska, za to sa však vyvinulo do sofistikovaných foriem. V lese môžete stretnúť hubárov, ktorým vypomáhajú špeciálne vycvičené psy či dokonca svine. O Francúzsku je v súvislosti s hubárstvom známe aj to, že sa na jeho území každoročne spácha niekoľko vrážd, ktoré sú pripisované bojom o hubárske teritória. Nedávno bol dokonca vytvorený odbor etnomykologia, ktorý sa zaoberá vzťahom medi hubami a miestnou kultúrou.

mark.jpg

Hubársky trh v St. Albans organizovaný sieťou talianských reštaurácií Carluccio

Ak sa však v Británii nakoniec rozhodnete ísť na huby, je dobré vedieť kam. Množstvo lesov je súkromných a nie všetci ich majitelia tolerujú neohlásených návštevníkov. Ak však hľadáte garantovaný úspech, odporúčam predajňu Tesco. V oddelení zeleniny tam nájdete nielen bežné šampiňóny, ale aj množstvo čerstvých exoticky vyzerajúcich húb, či napríklad kuriatka.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?